Čerín – Poniky – Jasenie

Organizátor: KST Žochár Topoľčany
Dátum konania: 29. 4. 2017

Autobusový výlet za krásami dvoch gotických opevnených kostolíkov na strednom Slovensku s jedným prekvapením na záver.

Prvou zastávkou bol kostol sv. Martina v obci Čerín. Na poslednú chvíľu sa nám podarilo telefonicky vybaviť aj sprievodcu, resp. sprievodkyňu, ktorá ochotne prišla a kostol nám otvorila, pustila kúrenie a povedala nám o ňom pár slov. Vznikol okolo roku 1315 a spolu s kostolom v Ponikách patria radu vidieckych ranogotických kostolov, ktoré boli vystavané okolo roku 1300 v oblasti medzi Zvolenom a Banskou Bystricou. Zaujímavé sú hlavne nástenné maľby, ktoré boli všetky reštaurované. Novinkou je kópia oltáru. Originál sa nachádza v Budapešti a naspäť domov sa mu už nechce. Oltár stál 100 000 €, ktoré sa ako zázrakom podarilo zohnať pánovi farárovi.

Pokračovali sme k obci Poniky. Cestou sme sa zastavili pri prameni Čerínskej minerálnej vody. Niektorí turisti boli dobre pripravení a mali zo sebou aj prázdne malé bandasky.

Kostol sv. Františka v Ponikách je v súčasnosti v správe rádu Kapucínov. Kostol má zachovalejšie maľby ako ten v Čeríne. Sprievoca, kapucín, nám okrem histórii kostola porozprával aj o histórii samotnej obce. Možno si spomeniete na báseň Sama Chalupku „Turčin Poničan“, ktorá sa začína:

Jajže, bože, strach veliký:
padli Turci na Poniky;

Začiatok básne je pravdivý, obec bola naozaj napadnutá Turkami a vyplienená. Kostol prežil bez ujmy aj striedavé zmeny vlastníkov: evanjelikov a katolíkov. Zaujímavosťou sú aj slnečné hodiny, ktoré sa nachádzajú vonku na kostole. Bez prestávky idú už 500 rokov (teda keď svieti slnko).

Prekvapením na záver bola obec Jasenie a menej známa Jasenianska kaskáda. Najprv sme autobusom prebrodili rozvodnený potok k opustenému hotelu, z ktorého sme mali ísť pešo. Potom sme zistili, že cez ten rozvodnený potok nie je žiadna lávka pre peších, tak sme autobusom prebrodili potok naspäť, a už pokračovali pešo. Stúpali sme povedľa opustenej zjazdovej trati hore k vrchnej časti kaskády. Tu sa nachádza veľká vodná nádrž, ktorá je celá schovaná pod zemou, takže ju veľmi nevidno. Voda je do nej privádzaná podzemným potrubím. Z nej vedie dolu ďalšie potrubie, ktorým sa valí voda a dole poháňa dve turbíny. Všetko je to funkčné už 110 rokov. Žiaľ nikde žiadne informačné tabule, značky. O turistov tu zatiaľ nestoja.

Cestou domov sa zastavujeme v miestnom pohostinstve. Viacero z nás doň vbehlo, že si dajú kávu. Niekto neprerazil cigaretovo-dymovú clonu pri vchode, iní nezvládli návštevu záchodov. Kávu si tak objednávam ako jediný. Barmanka zatiaľ rozpráva smutný príbeh o živote na konci sveta. Počúvam a pomaly miešam zalievanú kávu hliníkovou lyžičkou.