Katarínsky Vtáčnik

Organizátor: KST Žochár Topoľčany
Dátum konania: 25. 11. 2017
Trasa: Dérerov mlyn – Kľacká dolina – Malá Homôľka – Vtáčnik 1346 m – Gepňárova dolina – Kamenec pod Vtáčnikom – Zemianske Kostoľany (27 km)

Výstup na vrch Vtáčnik z netradičného miesta – Dérerov mlyn. Bolo dobre, Sneh, vietor aj medveď prispeli k peknému dňu.

Nazberalo sa nás 38, čo bol dobrý počet na objednanie autobusu. Nástup bol pri Dérerovom mlyne. Je známy ako miesto, ktoré je pre turistov nebezpečné. Turisti sú tu vyháňaní a nevítaní. Niekto nezniesol svoje bohatstvo. Asi k nemu neprišiel poctivo, keď sa takto chová. Modrú značku nie je vidno. Zmizla. Držíme sa spolu. Nikto nás nezastavuje. Pokojne prechádzame cez súkromný areál, ako nám to na zákazovej značke oznamuje majiteľ. Areál je pekný, vybudovaný. Hacienda ako v Argentíne. Odbočujeme z asfaltky do lesa. Naše myšlienky sa sústreďujú na chôdzu. Mäkké blato sa miesi so snehom. Značenie sa zlepšuje. Rýchle šípy sú vpredu, vzadu zostávajú rozjímaví jedinci. Na hrebeni fúka. Tu je posledná možnosť skrátenia trasy. Vtáčnik je krutý. Stopa medveďa je menšia než pred týždňom na Drienku. Vietor fučí ako cez zle utesnené okná. Zima sa vkráda pod vrstvy ošatenia a chladí rozpálené telo. Dole sme dúfali, že chytíme ešte inverziu na vrchole. Nebolo nám dopriate. Na vrchole nás čaká roztancované torzo. Netancujú podľa hudby ale podľa teploty. Dnes je Kataríny, nuž naša Katka musela zniesť hobľa. Dúfam, že sa nebude sťažovať na úradoch za obťažovanie. A možno až po 30 rokoch. Cesta dole, pokiaľ bol sneh, bola rýchla a pohodlná. Kĺzanie na blate už bola iná zábava. Umyli sme sa pri dotyku s asfaltkou. Zastavili sme sa v bare s názvom Bar. Pookriali sme, doplnili tekutiny a v domnení, že všetci išli na skorší vlak, sme sa pobrali asfaltkou na stanicu. Pri evanjelickom kostole sme odbočili do jeho areálu. Bola tam jedna pani, ktorá bola aj kostolníčkou. Porozprávala nám o troch kaštieľoch, o krypte, kostole i o veľmi zlom zaobchádzaní dedinských komunistov k rodine Kostolányi. Na stanici sme sa stretli s časťou našej výpravy, ktorá dala prednosť spoločnosti priateľov pred ponáhľaním sa domov. Poponúkali sa zvyšky koláčov a v dobrej nálade vo vykúrenom rýchliku sme prišli domov. Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia nájdete dole na klubovej stránke KST Žochár Topoľčany.