Organizátor: KST Žochár Topoľčany
Dátum konania: 1. – 5. 6. 2016
streda (1. 6.) Nakladanie bicyklov a batožiny
O 22:00 začíname dobrodružstvo s nakladaním bicyklov. Ide nám to na prekvapenie rýchlo. Proti poškodeniu máme kartóny i špongiovité dosky. V Malých Ripňanoch sme doplnili príves na 39 bicyklov. Počet ľudí v buse bol 41, dvaja len na pešo. Traja šli samostatne na aute.
štvrtok (2. 6.)
Bicykel: Rateče – Zelenci – Kranjska Gora – Martuljkov vodopád – Mojstrana – vodopád Peričnik – Aljažev dom – Mojstrana – Lipce – Kočna – Bled (67 km)
Šofér autobusu, Stano, nás bezpečne doviezol až do Rateče. Tu na parkovisku pri prameni Sávy sa chystáme na naše putovanie. Plní očakávania vyrážame. Chodník nás priviedol k jazeru, ktoré je označované ako prameň rieky Sáva. Voda krásne zelená, vidieť výver vôd. Vchádzame na trasu cyklocesty s označením D2. Krásna udržiavaná krajina. Vrcholce hôr sú v oblakoch. V Kranjskej Gore vidíme areál známeho lyžiarskeho strediska. V Gozd Martuljeku odbočujeme k vodopádu Martuljek. Bicykle máme strážené. Ideme pešo. Voda rieky Martuljek je alpsky priezračná, mohutná. Malými vodopádmi, kaskádami nás vťahuje do svojho vnútra. Vodopád je pekný. Druhý na tejto rieke je pre nás vysoko. Inou cestou sa vraciame k bicyklom. V Mojstrane začíname stúpať na Aljažev dom. Cesta sa dvíha postupne, aby nás neodradila. Zastávku si robíme pri vodopáde Peričnik. Je tu aj chata s občerstvením. Na odbyt ide káva a pivo. Vodopád je z cesty pekný. Kto chce mať však silnejší zážitok, musí prísť až zaň. Je to jeden z mála vodopádov, ktoré sú prístupné aj z druhej strany. Mohutný padajúci prúd sa triešti na skalách dole. Čiastočky vody sú roztrúsené v okolí. Potešení krásou nasadáme na bicykle. Po pár metroch je značka stúpanie 25%. Mám problém udržať predné koleso na ceste. Strmé stúpanie je dlhé. Začína aj mrholiť. Ľudia si to nevšímajú. Majú iné starosti. Aljažev dom je bez návštevníkov. Chatárka sa potešila z nášho príchodu. Vidíme len časť severnej steny Triglavu a zo Škrlatice takmer nič. Využívame pohostenie chaty. Polievky za 5 €, segedínsky guláš za 5,50 €. Odchádzame ešte k pamätníku skoby s karabínou. Je to obľúbené miesto na fotenie. A už nás čaká len cesta na miesto ubytovania. Vidíme, že pred nami prší. Schovávame sa pod diaľničný most. Trochu spŕchlo. Ľudia sú netrpezliví, chcú ísť. Dážď nás pokropil, ale neboli sme veľmi mokrí. Sušiť sme sa začali pri stúpaní na Kočnu. V Blede je uzavretá cesta, nuž hľadáme alternatívu. Vedie nás k jazeru a odtiaľ cez pizzériu po schodoch k nášmu Hostelu 1004. Ubytuvávame sa. Máme izby pre 4, 8 a 12 osôb. Ubytovanie je dobré, aj s malými nedostatkami. Voda v sprchách neodteká, záchody majú na niektorých miestach poruchy. Je pravda, že po upozornení sa nedostatky promptne odstránili. Autobus odchádza parkovať cca 1,5 km ďalej. Príves s bicyklami zostal pri nás. Po prebdenej noci si väčšina líha, ale našli sa j takí, ktorí si boli pozrieť nočný hrad, kde sa chystá veľkolepý program na víkend.
piatok (3. 6.)
Bicykel: Bled – Brod – Stará Fužina – Bohinjsko jezero – vodopád Savice a späť (78 km)
Autobus si prišiel pre prázdny príves. Do autobusu si dávame rezervné oblečenie pre prípad, že nás na trase postihne niečo nepríjemné. Sadáme na bicykle. Ideme okolo autobusovej stanice i jazera Bled. Brzdia nás rozkopávky so semafórmi. Cesta hopsá hore – dole. Je dostatočne široká. Šoféri sú ohľaduplní podľa štátnej príslušnosti. Domáci sa nevyznamenali. Stále nás fascinuje farba rieky. Ideme mimo dedín. Pred Bohinjskou Bistricou odbočujeme na cyklochodník. Kopíruje tok rieky, ale má aj pekné výšvihy. Zastavujeme na okraji Starej Fužiny. Je to prvý dotyk s Bohinjským jazerom, najväčším v Slovinsku. Je aj dosť teplé, pretože doň vyvierajú teplé pramene. Kúpanie, okrem Ivana, nikomu neprišlo na um. Fotíme sa pri kamzíkovi. Dlho. Kúsok ďalej je horolezecká stena, na ktorej visí plno mládeže. Musíme ďalej. Okolo jazera ideme až pred Ukanc. Tam odbočujeme stále po dobrej ceste k chate pri Savici. Je to do kopca, ale po včerajších výšvihoch je to prijateľné. Koča pri Savici nám ponúkla občerstvenie. Popíjame, čakáme na koniec peletónu. Stretli sme sa tu aj s trojicou samostatne pôsobiacich našich členov. My sme spoločne odišli k vodopádu Savice. Cesta tam trvala cca 20 minút. Nikto neobanoval. Prúd vody sa valil po skalách. Mali sme aj šťastie, pretože bol dostatok vody. Pri jej nedostatku sa voda stráca v deravom podzemí. Ťažko sa odchádzalo. Pri ceste späť sa niektorí zastavili pri jednom z mnohých cintorínov z 1. svetovej vojny. Stretnutie sme mali pri kamzíkovi. Tu sme sa videli všetci poslednýkrát. Nadupaná mládež chcela ísť kopcovitým terénom do Bledu. Chcela. Po pár km sme sa stretli. Hlavná časť z cyklocesty odbočila do Bohinjskeh Bistrice. Museli sme ich ísť zachraňovať. Počasie sa trochu pokazilo, ale súvislého dažďa sme sa nedočkali. Roztrúsení sme prichádzali na ubytovňu. Bicykle sme si odniesli do prívesu, pretože ráno nás vyvezie na trasu autobus. Večer bol ešte ďaleko. Viacerí využili voľný čas na prehliadku Bledu. Cez víkend sa budú konať hradné slávnosti. Prípravy boli v plnom prúde. Na krásnu vyhliadku na jazero Bled sme sa museli dostať cez zákaz vstupu. Na jazere je čulý ruch. Veslári tvrdo trénujú, na ostrov plávajú koráby s návštevníkmi. Najväčšiu radosť z nás mali asi v pizzérii. Zoznamovací večierok po izbách sa skončil o 22:00.
sobota (4. 6.)
- autobusom: Bled – Bohinjska Bistrica – Sp. Sorica – Podbrdo – Most na Soči – Tolmin – Kobarit – Bovec – Kal Koritnica – Soča,
- bicyklom: Soča – Trenta – prameň Soče – Trenta – Bovec – parkovisko pri vodopáde Boka (48 km),
- autobusom: cez sedlo Predel – Cave – Tarvisio – Jesenica – Bled
Nikto z nás nepredpokladal, že bicykle osedláme až po 4 hodinách jazdy busom. So šoférom sme preberali kadiaľ bude najvhodnejšie. Vybral si cestu kratšiu cez hory. Bol veľmi odvážny. Čakali nás viaceré protismerné zatáčky na úzkych cestách. Zvládol to vynikajúco. Cesta bola zážitkom aj pre nás. Často bolo počuť ťažké vzdychy pri pohľade do strmých dolín. Mali sme deficit času, nuž sme sa nechali vyviezť čo najvyššie. Na malom parkovisku sa otočil autobus bez vleku, ten sme otočili a zapojili my. Rieka Soča sa tu hlboko zarezáva do vápencového podložia. Stojíme fotíme. Cesta neustále stúpa. Sme roztrúsení na niekoľko km. Idúc vedľa botanicke záhrady Alpinum Julijana si hovorím, že pri spiatočnej ceste sa tu zastavíme. Pri odbočke k prameňu Soče sa oddelili cyklisti, ktorí chcú zdolať sedlo Vršič. Čaká ich ešte 800 výškových metrov. Začína mrholiť. V chate pri prameni Soče sú už naši zasedení. Cesta k prameňu je na poslednom úseku zaistená lanami. Veľa ľudí sa tam nezmestí. Prehliadka trvá trochu dlhšie. Spúšťame sa dole. Je nám zima. Dážď šľahá. Pri Alpinum Julijana sa v duchu ospravedlňujem kvetinkám, že dnes to nejde. Pred Kal-Koritnicou sme chceli ísť vedľa Soče a vyhnúť sa tak stúpaniu i mestu Bovec. Asi po 500 metroch nám voda zobrala cestu. Poslušne sme sa vrátili na asfaltku. Autobus s prívesom nás čakal na parkovisku pri vodopáde Boka. Aj sme ho fotili, ale bol priamo proti slnku. Definitívne sme naložili bicykle, počkali na horských jazdcov zo sedla Vršič a cestou cez sedlo Predel sme odštartovali. Počasie sa umúdrilo. Bolo slnečno s kopovitou oblačnosťou. Už cestou sme híkali. Otvárali sa nám výhľady na štíty Mangart a Jalovec. Ostatné sme nepoznali. V sedle sme si urobili aj fotozastávku. Peknou širokou cestou sme sa cez Taliansko vrátili do Bledu.
nedeľa (5. 6.)
- autobusom k doline Vintgar,
- pešo dolina Vintgar,
- autobusom domov.
Autobusom sme sa nechali vyviezť až na parkovisko pri doline Vintgar. Prívesný vozík sme nechali v Blede. Tesne pred nami tam dorazil autobus tmavších. Boli pekne oblečení, mali fotoaparáty aj kamery. Vybavili sme si zľavu na vstup. Dospelí platili 3 €. Tiesňava je to nádherná. Vznikla na rieke Radovna. Je tu veľa technických pomôcok. Voda všade. Poriadna riava. Prehliadka sa končí vodopádom a tou istou cestou ideme aj späť. Návštevníci sa kdesi potratili a tak si môžeme tiesňavu ešte raz v pokoji pozrieť. Odchádzame pre vozík s bicyklami. Trasa domov bola aj vďaka výbornému šoférovi, Stanovi, pokojná. Hádam sme ho prehovorili aj na Ukrajinu. Uvidíme.
Zapísal Peter.
