Organizátor: KST Žochár Topoľčany
Dátum konania: 3. 12. 2016
Trasa: Krnča – lietadlo – Kobylia skala – Čierny hrad – Kamenné vráta – Tribeč – Súlovce (24 km)
Kniha Jozefa Kariku, Trhlina, o miznutí ľudí v pohorí Tribeč zaujala. Keď ju čítate, viete si verne predstaviť prostredie, kde sa príbeh odohráva. Často tam chodíme. Zatiaľ sa nikto nestratil, ale dezorientáciou trpia viacerí. Tieto paranormálne javy sa dejú len v zimnom období.
Zorganizovali sme túto akciu, že snáď príde niekto neobľúbený a stratí sa. Neprišiel. Ale po poriadku. 16 sme za tmy vyrazili z Krnče. Miestne bosorky práve odkladali metly do kúta. Boli trochu skrehnuté, veď bola mrazivá noc. Prešli sme cez kameňolom, zastavili sme sa pri Lurdskej jaskyni. Začalo svitať. Držíme sa spolu. Nikto sa nechce vzdialiť. Sme ako stádo. Politici by z nás mali radosť. Posilňujeme sa ešte pred miestom spadnutého lietadla. Chata Stáňa má vypáčené dvere. Kto to mohol urobiť? Blúdil snáď niekto? Potreboval sa ukryť pred zimou? Vedel vôbec, kde je? Čítame si príbeh zostreleného lietadla. Pomník je vzdialený asi 100 m od chaty a cesta k nemu nie je označená.
Vychádzame na Kobyliu skalu. Výhľady sú na topoľčiansku i zlatomoraveckú stranu. Zaujali nás stopy v snehu. Odbočili z chodníka a stratili sa. Posledný otlačok bol trochu slabší. Akoby už nebol celou váhou na zemi. Najkratšou cestou sme sa chceli dostať k Čiernemu hradu. Na prvýkrát nás zastavil plot, na druhý sme už trafili. Na ceste majú poľovníci odstavené autá. Že by prikrmovali? Čierny hrad sa mení. Veľa z neho nezostalo, ale vidno práce na vyčistení okolia, zakonzervovaní zostávajúceho. Podľa povesti tu žil veľmi zlý pán. Aj tu sa tratili ľudia. Vyhadzoval ich z hradnej veže a nechal ich pochovávať pod ňou. Z pokojného prežúvania nás vystrašil výstrel. Tak neprikrmujú, lovia.
Vychladení vetrom sa skalným hrebeňom Kamenných vrát vraciame. Nachádzame obetný oltár. Nikto sa nechcel nechať obetovať, aj keď obetavých ľudí je medzi nami dosť. Fotíme sa pri menhíre. (Podľa Wikipedie etnológia je menhir sídlom duší zomrelých, ktorí sú pochovaní v megalitických hroboch.) Asi aj poľovníci o tom vedia niečo. Oni obetovali nie človeka, ale zviera, o ktoré sa roky starostlivo starali. Na snehu sme identifikovali čerstvú krv. Po cyklo trase sme prišli na Trojchotár. Uvedomili sme si, že máme meškanie. Pridali sme do kroku. V sedle pod Tribečom sme otvorili ústa bez toho, že by sme chceli niečo jesť. Na túru nás odišlo 16 a zrazu počítam a výsledok je 17. Zistili sme, že niekde sme museli ísť proti času. To znamená, že sme nikoho nestratili, ale práve naopak, našli. Zastavili sme sa aj pri pustovníkovi. To bol prvý zmiznutý. Cez vojnu ho vykradli a viac ho nikto nevidel. Nenašli sa ani žiadne pozostatky.
Na vrchole Tribeča je nádherne. Asi 5 cm snehu, na stromoch námraza, obloha modrá. Omšový stolík okupuje skupina turistov z rôznych častí topoľčianskeho okolia. Na Žabici vidíme zasa krv v snehu. Je zvieracia? Až po asfaltku ideme dolu po modrej značke. Krátka zastávka je ešte na Gedelove. To sa už tešíme na krčmu v Súlovciach. Najskôr niekoľko minút vetráme. Krčmárka berie objednávky zaujímavo. Najskôr si objednáte a zaplatíte a potom čakáte a pýtate si objednané. Namiesto Nescafé priniesla Turka a ani o tom nevedela. Na krabici bol chybný názov tovaru. Keďže toľko ľudí jej do krčmy nepríde za týždeň, bola trochu zmetená. Snažila sa rýchlo obsluhovať, nuž použila netradičné riešenia. Cukor a lyžičky vyberala z vreciek oblečenia. Výprava bola úspešná. Vrátilo sa nás viac. Ešte nás v januári čaká výstup na Javorový vrch. V jeho okolí sa tiež diali veci … . Príďte sa báť.
