57. regionálny zraz turistov v Uhrovci

V Bánovskom okrese sa regionálny zraz turistov naposledy konal v roku 2011 v Timoradzi, v tomto roku 22. – 24. júna sa dejiskom tejto viac menej spoločenskej udalosti turistov troch okresov Bánovce, Partizánske a Topoľčany stal jubilujúci Uhrovec, ktorý si v tomto roku pripomína 760. výročie od prvej písomnej zmienky. Ako to prežívali organizátori z KST Kamarát Uhrovec, prinášajú nasledujúce riadky … 

Je piatok a prípravy na zraz vrcholia. Chlapi z obecného úradu, ktorý nám vyšiel maximálne v ústrety, skladajú pred telocvičňou základnej školy lavice a stoly, paravány, prenosné ohnisko, ktoré pripomína olympijský „tanier“. Včera sa veľmi ochladilo, preto všetko chystáme v školskej jedálni. Veď včera večer bolo len okolo osem stupňov… Paľko Janček, predseda Regionálnej rady KST Topoľčany, ktorá je spoluorganizátorom zrazu, rozkladá aparatúru. Náš organizačný tím kontroluje v jedálni prestreté stoly a „pripravenosť“ čerstvých koláčov, ktoré sme doma piekli pre pozvaných hostí. A nimi boli turisti z bývalého turistického oddielu TJ Tatran Uhrovec. Osobne sme poroznášali 25 pozvánok na adresy, ktoré zohnal Jozef Stuparič, zakladateľ a „doživotný“ predseda TO Tatran. On prišiel na stretnutie ako prvý. Pozorne prezerá kroniky ich klubu, ale aj tých vyše dvadsať z Klubu Kamarát. A k nemu sa pridávajú ďalší seniori, ktorí kedysi brázdili vrcholy najmä slovenských hôr aj v extrémnych podmienkach. Dnes sú z nich 70 až 85-roční dôchodcovia, ktorým však vitalita nechýba. Najmä tá iskra v oku, keď sa začne spomínať. V záplave informácií od mnohých z nich však dominujú veselé zážitky a rokmi znásobené priateľstvo. To ich vtedy, pred asi štyridsiatimi rokmi spájalo najviac. Nielen hory a príroda. Oficiálne bol TO Tatran založený v roku 1975 a zápisy v kronike sú naposledy z roku 1988. Začiatkom deväťdesiatich rokov klub zanikol. Ostali len skalné skupinky, ktoré ešte donedávna brázdili lesné chodníčky najmä v okolí Rokoša a Čierneho vrchu.

Druhou spoločenskou udalosťou piatkového zrazového večera je spomienka na Uhrovčana Antona Dobeša. Je tomu presne päť rokov, keď teroristi zavraždili pod Nanga Parbat jedenásť horolezcov, medzi nimi aj Slovákov Antona Dobeša a Martina Šperku. Minúta ticha a čítanie z knihy s názvom Poprava pod Nanga Parbat všetkým približuje udalosti onej krutej noci. Film o Tónkovi natočili jeho priatelia a nielen jeho manželke Daniele, ale aj nám spomienky na tohto skvelého človeka tisnú slzy do očí… Zo smutnej emócie opäť ladíme na veselé spomínanie na turistiku. Ani kameramanov z televízií JOJ a Markíza si nevšímame…

Zraz turistov oficiálne otvárame pesničkami na heligónke v podaní Peťka Bujnu z Klubu Kamarát v sobotu ráno pred Rodným domov Ľ. Štúra a A. Dubčeka. Namiesto starostky prichádzajú jej zástupca Dušan Čabrák a poslanec Marián Mišina, a za turistov – predseda RR KST Topoľčany Pavol Janček, ale aj najvyšší predseda KST na Slovensku Peter Dragúň, ktorému gratulujeme k znovuzvoleniu do funkcie. Stručné príhovory menovaných a už len organizačné pokyny zo strany vedúcej KST Kamarát. Účastníci sa rozdeľujú do troch skupín. Prvá odchádza na 22 km túru okolo troch jaskýň cez hrad na Kňažinové lúky na Holý vrch a Jankov vŕšok do Uhrovca. Vedú ich jaskyniar Milan Ďuračka zo Kšinnej a mladý uhrovský turista Michal Ducho. (Jaskyniar Jozef Kováčik z Bánoviec nad Bebravou, žiaľ, prísť nemohol, mal pracovný úraz.) Druhá skupina vstupuje do rodného domu a tretia partia kráča k obecnému múzeu. Vraj, mnohí ani netušili, aké poklady sa tu skrývajú, napríklad také uhrovské sklo či starý nábytok a predmety dennej potreby z Uhrovskej doliny našich starých otcov a materí. O hodinu neskôr vyrážame, obe skupiny, neznačkovanou trasou. I tí najmenší predškoláci. Smerom na Striebornicu, okolo Dubčekovej chaty až k jaskyni Melková, v ktorej obaja spomínaní jaskyniari „dolujú“ každú voľnú chvíľu. Ostali sami dvaja pre celý región, vrátane okresu Topoľčany a Partizánske, a hľadajú mladých ľudí, ktorým by podzemie učarovalo tak, ako im.

Len čo prekračujeme Podhradský potok za obcou Uhrovské Podhradie cez Čerešňovú dolinu, začína pršať. Ešte šťastie, že tí naši zaostávajúci najmenší sa stihli ukryť ešte v dedine, v krčme alebo v dome smútku. Asi dvadsaťminútový lejak spôsobil to, že k Čerešňovej jaskyni ide len zopár skalných, lebo strmina je fakt nebezpečná a šmýkľavá.

Na hrade nás už víta kastelán Paľko Pavlis, síce v monterkách a nie v historickom kostýme. Navaril tradične dobrý guláš. Rozvoniava doďaleka a my si na ňom pochutnávame už na slniečku, ktoré milosrdne suší premočené najmä nohy. Teší nás pohľad na nové lešenie okolo zachovalých stien bývalej hospodárskej budovy na prvom nádvorí, na ktorej rekonštrukciu sa občianskym aktivistom, najmä z Bratislavy podarilo zohnať parádne peniaze. Takže tu vládne aj stavebný, nielen turistický ruch. Z hradu priam letíme po zelenej značke a v podhradskej krčmičke si dospelí neodpustia dobre načapované pivko. Popoludní si turisti doprajú dvojhodinovú chvíľku na oddych, každý po svojom. Deti sa idú uštvať na multifunkčnom ihrisku pri loptových hrách, ale dospelým sa už „behať“ nechce. Plnia si svoju „spoločenskú povinnosť“ a debatám o zážitkoch z hôr pri chmeľovom moku „U Čabráka“ nie je konca kraja.

V podvečer štartujeme súťaž pre školákov a pre rodičov s deťmi pod názvom Čo (ne)vieš o Uhrovci. Chceli sme takto nejako originálne „osláviť“ 760. výročie obce. Decká napriek celodennému pohybu „bojujú“ ako o život. Každý dostáva pero a papier s desiatimi súťažnými otázkami. Odpovede hľadajú na informačných paneloch v areáli školy, na námestí i pri kaštieli. Tí najmenší, ktorí nevedia čítať, súťažia s rodičmi. Za účasť dostávajú pochúťku – sedemdecový pohár pyré z domácich bio jabĺk. (A tak je aj hostina.) Najúspešnejší z kategórie dievčat a chlapcov si preberajú vecné ceny zo „zásob“ nášho klubu, ale všetkých tešia účastnícke magnetky a medovníky s číslom 57. Aby na tento zraz tak ľahko nezabudli…

Kultúrny program v areáli školy začína tradičným aktom – uviazaním stuhy obce Uhrovec na štafetový zrazový kolík. Namiesto starostky tak robí poslanec Marián Mišina a štafetu odovzdáva Ivete Randziakovej, starostke obce Klátova Nová Ves, kde bude 58. regionálny zraz na budúci rok. Potom už improvizované pódium patrí seniorom ale aj omladine z folklórnej skupiny Uhrovčan, ktorí nielen spevom a tancom, ale aj vtipnými ľudovými prekáračkami bavia divákov. Pomedzi všetkých putujú koláčiky od gazdiniek z Klubu Kamarát. Niekoľko vlastných piesní hrajú a spievajú aj folkové kapely Pelami z Partizánskeho a Katea z Dolných Vesteníc, ale kvôli zime sa dianie už so skromnou diváckou kulisou presúva do školskej jedálne, kde nám, najskalnejším hrajú pesničkári „do uška“ duši lahodiace tóny. Polnočným úderom hodín na uhrovskej veži, najkratšej a v tomto roku mimoriadne chladnej svätojánskej noci, doznieva aj posledný tón…

Napriek zime je síce skromný, ale je – stanový tábor. Túto zrazovú romantiku presadzujú najmä turisti z KST Žochár Topoľčany a my – domáci z Klubu Kamarát. A stanujú aj tí najmenší, napríklad aj jeden a polročný Jakubko Bohuš z Oslian. V nedeľu sa prebúdzame do chladného, ale slnečného rána. Tradíciou Topoľčancov je aj návšteva nedeľnej pobožnosti v hostiteľskej obci. Na poludnie zraz ukončujeme aj oficiálne…

* * *

Zraz bol poznačený nečakane chladným počasím s prehánkami, a tým aj nižšou účasťou, ako sme očakávali. Podľa prezenčnej listiny sme napočítali 120 mien a adries. Účasť bola síce skromnejšia, ale pestrá, aj mimo nášho regiónu. Tešila nás ústretovosť zástupcov obce, riaditeľa školy a vedúcej školskej jedálne, aj vedúcich oboch múzeí, ktoré sú inak v sobotu zatvorené. Tešili sme sa z účasti mládeže, aj keď jej určite mohlo byť viac, keby prišli deti z 13 klubov združených pod RR KST Topoľčany. Teší nás, že sa nič nikomu nestalo. Z Klubu Kamarát máme dobrý pocit, že sme pre pestrosť zrazového programu urobili maximum. Škoda len, že zasiahla vyššia moc a počasie sme si „nevymodlili“… Alebo že by sa už turisti nechceli stretávať tak ako kedysi? Debatovať o zážitkoch, plánovať spoločné túry, tešiť sa zo vzájomnej veselej spolupatričnosti a vytvárať nové priateľstvá? Tak ako spomínali oldturisti z uhrovského Tatranu…? Vtedy boli vraj iné časy. Ako povedali aj oni sami – vtedy mali ľudia, aj turisti, k sebe bližšie, najmä na spoločných akciách…

Text a foto: Alena Borszéková